Kristián Roman Zimmermann
Politika .hazard ako forma bolesti
Ako laik rozdeľujem bolesť na dva základné druhy: na fyzickú a psychickú bolesť. Rozdiel v nich vidím hlavne v tom, ako na nich dotyčná osoba reaguje.
Moje životné motto vyjadrujevšetko dôležité o mne:„K víťazstvu zla postačuje,aby slušní ľudia neurobili nič.“http://zmluvanamiestoslubov.sk Zoznam autorových rubrík: .verejné názory, .súkromné názory
Ako laik rozdeľujem bolesť na dva základné druhy: na fyzickú a psychickú bolesť. Rozdiel v nich vidím hlavne v tom, ako na nich dotyčná osoba reaguje.
Rozumiem tomu, ak sa človek odmieta zúčastniť parlamentných volieb, komunálnych volieb, prezidentských volieb alebo volieb do Európskeho parlamentu. V týchto voľbách zväčša ide o voľbu menšieho zla, a to je niečo, s čím sa mnoho ľudí nedokáže stotožniť. Preto využívajú svoje právo nezúčastniť sa ich. V tomto prípade je to vyjadrenie ich názoru a dá sa mu rozumieť.
Svoje rozhodnutie kandidovať v komunálnych voľbách 2014 som oznámil cez svoj blog už 7. decembra 2013. Netrvalo dlho a prišiel som s nápadom ponúknuť voličom viac ako len neustále sa opakujúce prázdne sľuby. Vytvoril som jednoduchú predstavu spísania určitých záväzkov, resp. opatrení, ku ktorým by som sa jasne prihlásil a taktiež dôsledky uplatňujúce sa v prípade neplnenia alebo porušenia týchto záväzkov.
Každý kandidát plný ideálov a odhodlania zmeniť veci k lepšiemu si na začiatku naivne myslí, že voliči ocenia práve jeho snahu a odovzdajú mu dostatok hlasov k tomu, aby svoje vízie premenil na skutočnosť. Realita je však v drvivej väčšine prípadov úplne odlišná. Čím jednoduchší kandidát, tým komplikovanejšia je jeho cesta za úspechom. Som si dokonca takmer istý, že by sa dala vytvoriť pomerne presná matematická rovnica potvrdzujúca toto tvrdenie.
Je nedeľa 30. marca 2014 a Slovensko sa prebúdza. Prebúdza sa nielen do nového dňa, ale aj do novej éry. Nie však takej, akú by potrebovalo, ale takej, ktorá hlboko poznačí niekoľko ďalších generácií. Novým prezidentom sa stal Róbert Fico.
Myslím, že blogov o Ficovi a Kiskovi bolo napísaných už viac ako dosť. Preto som sa trochu nezvyčajne rozhodol ponúknuť vám niečo z iného súdka. O to viac však verím, že vám nasledujúce riadky prinesú minimálne príjemné odreagovanie, a možno aj úsmev na tvári. Dal som dokopy niekoľko z mojich obľúbených výrokov, zamyslení a konštatovaní od mojich dvoch malých synovcov Noela a Natana z ich predškolského veku...
Predstav si, ako na púšti umieraš od smädu. Všade naokolo je iba a iba piesok. V diaľke vidíš studňu, o ktorej vieš, že jej voda je síce znečistená, ale stále pitná. Vo veľkých dávkach zabíja, v malých dávkach pomáha. Horšie je, že piesok postupne pohlcuje aj túto poslednú studňu v širokom okolí. Ako zareaguješ?
Jedného dňa, až dospejem a budem mužom, ožením sa a vezmem si za manželku ženu. Celý život si budem ctiť zväzok manželstva, lebo verím, že tak je to správne. Žiadny iný vzťah, v ktorom nie je jeden zástupca z oboch pohlaví manželstvom nazývať nemôžem a nikdy nebudem, nech si ktorákoľvek vláda, alebo združenie hovorí čo chce.
Pred voľbami sme to počuli určite všetci. „Ľudia potrebujú istoty“. Heslo, ktoré je pre toto obdobie rovnako symbolické ako heslo „Proletári všetkých krajín, spojte sa“ v časoch Sovietskeho zväzu. A napriek tomu, že súčasné heslo je oveľa pravdivejšie, je veľkou škodou, že ostalo len symbolom. Poďme ale pekne poporiadku. Určite nie je správne posudzovať sľubované istoty nášho súčasného predsedu vlády len na základe našich osobných pocitov a sympatií. Každá kritika by sa mala zakladať na podložených faktoch a opierať o právny poriadok Slovenskej republiky.
V médiách a aj na internete sa objavilo už viacero komentárov k nedávno ohlásenej prezidentskej kandidatúre nášho „katolíckym prostredím formovaného“ predsedu vlády. Človek nemusí dlho hľadať, aby objavil dôvody prečo voliť, alebo naopak prečo za žiadnych okolností nevoliť Róberta Fica za prezidenta Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku z toho môže mať občan v hlave riadny zmätok, nakoľko sa ako relevantné môžu javiť argumenty z oboch táborov.
V dnešnej dobe rôznych názorov a smerov je veľmi komplikované napísať čo i len jednu vetu, ktorá by zaujala, ale zároveň niekoho nepohoršila alebo neurazila. Z toho dôvodu má každý článok, blog či komentár okrem množstva pozitívnych reakcií vždy aj množstvo tých negatívnych. Tomu sa jednoducho vyhnúť nedá. Otázkou je, čo s tým pisateľ urobí? Zaujme miernejšiu rétoriku, aby sa vyhol odsúdeniu z druhej strany? Pôjde cestou istoty a povie to, čo chce počuť väčšina? Ja nemám dôvod ani záujem robiť ani jedno ani druhé. Nemám dôvod zmäkčovať, alebo nebodaj skrývať svoje názory. V žiadnom prípade však nemám záujem ohúriť vás peknými slovami, prázdnymi sľubmi, alebo klamstvami. Trh je týmto už presýtený. Mohol by som to síce robiť, ale bol by som ako každý iný a potom by som nevidel význam v tom, čo začínam.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Obmedzenia prišli pred rokom aj v Česku.
Nové farby fasád nik nereguluje, kritizuje.
Slovan trikrát za sebou so Žilnou prehral.
Región na severozápade láka cykloturistov.